hod2 cont3
This commit is contained in:
79
hod2.txt
79
hod2.txt
@@ -78,3 +78,82 @@ Didaktika ako umenie ucit(komensky, ratke) - hladanie takej vyucovacej praxe, v
|
||||
Didaktika ako veda o vyucovani (herbart) - objasnovanie vyberu, usporiadania a zoradenia vyucovacich predmetov.
|
||||
Didaktika ako veda o vzdelavani(willmann) - ziskavanie vzdelania, jeho realizacia a sprostredkovanie.
|
||||
Didaktika ako program (reformni pedagogovia - Keylova, Montessoriova, Deeroly, Ferriere, Petersen, Steiner apod.) - akceptovanie mnozstva a plurality pedagogickych uvah a cinnosti, jestvuje mnozstvo didaktickych modelov.
|
||||
|
||||
### Predmet didaktiky
|
||||
Didaktika je pedagogicka disciplina, ktorej predmetom skumania je vyucovaci proces ako jednota cinnosti ucitela - vyucovanie a zaiak - ucenie sa.
|
||||
Didaktika ako jedna z disciplin pedagogiky, vstupuj do procesu pripravy ucitela ako zakladna, klucova disciplina.
|
||||
|
||||
Didaktika vedecky zdovodnuje:
|
||||
urcenie cielov vyucovacieho procesu - stat, ciel skoly (20-30% ucitel)
|
||||
vyber uciva - stat, ciel skoly(20-30% ucitel)
|
||||
volby vyucovacich metod,
|
||||
volbu materialnych prostriedkov vyucovania,
|
||||
volbu foriem vyucovacieho procesu,
|
||||
Tieto zvysne plne prisposobuje ucitel svojmu stylu
|
||||
|
||||
Didaktika sa zaobera aj:
|
||||
teoriou tvorby ucebnych planov, ucebnych osnov, vzdelavacich programov a ucebnic
|
||||
didaktickym procesom v skolach a dalsich vzdelavacich instituciach
|
||||
modernizaciou vyucby
|
||||
interakciou vyucujucich a uciacich sa apod.
|
||||
|
||||
### Druhy didaktik
|
||||
Z hladiska oblasti, v ktorej sa vzdelavanie uskutocnuje a tiez aj z hladiska veku vzdelavajuceho sa jedinca rozlisujeme:
|
||||
Aplikovane didaktiky - respektovanie vekovych a socialnych zvlastnosti.
|
||||
- didaktiku predskolskej vychovy(predskolska didaktika)
|
||||
- didaktiku zakladnej skoly
|
||||
- didaktiku strednej skoly
|
||||
- didaktiku vysokej skoly
|
||||
- didaktiku dospelych
|
||||
|
||||
Didkatiky vyucovacich predmetov. Poznatky vyplyvajuce z analyzy vednych odborov, ktore su spracovane do predmetovych didaktickych systemov.
|
||||
Specialne didaktiky. Vzdelavanim v skolach urcenych pre postihnute deti a mladez, pre deti a mladez zo znevyhodneneho prostredia.
|
||||
|
||||
### Vseobecna didaktika
|
||||
|
||||
Z hladiska zamerania predmetu didaktiky rozoznavame:
|
||||
- vseobecnu didaktiku. Skuma a vysvetluje vseobecne zakonitosti vzdelavania a didaktickeho procesu bez ohladu na konkretnych vyucovaci predmet
|
||||
- predmetova didaktika. Zaobera sa konkretizaciou poznatkov zo vseobecnej didaktiky na konkretny vyucovaci predmet.
|
||||
Nazyvaju sa aj metodiky.
|
||||
- odborva didaktika. Zaobera sa edkuaciou v pribuznych skupinach predmetov.
|
||||
- didaktika odborneho vycviku. Skuma edukacny proces spojeny s praktickou cinnostou.
|
||||
|
||||
System didaktiky
|
||||
Systemova veda - vsetky prvky su poprepajane a nedaju sa skumat izolovane.
|
||||
- Podmienky (okolnosti, v ktorych proces vyucby prebieha)
|
||||
- Ciele (stav, ktory treba dosiahnut)
|
||||
- Didakticke zasady (principy, pravidla vyucby)
|
||||
- Ucitel a ziaci (cinitele vyucby)
|
||||
- Ucivo (sustava poznatkov a cinnosti)
|
||||
- Vyucovacie metody, organizacne formy a materialne prostriedky (dynamizujuci cinitel vo vyucbe)
|
||||
- Vysledky (nadobudnute vedomosti, zrucnosti a navyky)
|
||||
|
||||
## Zakladne problemy didaktiky:
|
||||
Memorovanie, nizka motivacia ziakov, problematika medzipredmetovych vztahov, vychovne problemy, inovacie v predmetoch
|
||||
Transmisivnost - ziakom predavame poznatky v hotovej, ucelenej podobe
|
||||
Hlavnymi vyucovacimi metodami su metody informacno-receptivne a reproduktivne
|
||||
Ucivo jednotlivych predmetov je predimenzovane
|
||||
Skola je pasivna t.j. prevazuje pamatove ucenie a mechanicke reprodukovanie osvojenych vedomosti
|
||||
V skolach sa malo rozvija kriticke a tvorive myslenie ziakov
|
||||
Hodnotenie ziakov je poznacene subjektivitou
|
||||
Kriteria hodnoteni ziakov nezodpovedaju poziadavkam realnej praxe
|
||||
V skolach sa malo pracuje s nadanymi a talentovanymi ziakmi
|
||||
Nerespektuju sa medzipredmetove vztahy
|
||||
V skoldach je vela informacii ale malo cinnosti
|
||||
Nedostatok financnych prostriedkov v skolach
|
||||
Nedostatok kvalifikovanych ucitelov
|
||||
Nizke financne ohodnotenie ucitelov sposobuje odliv najlepsich ucitelov
|
||||
|
||||
### Ucitel v modernej skole
|
||||
Ucitel nevidi ziadne ine vyucovacie hodiny okrem svojich a ani na jeho hodiny casto nikto nepride.
|
||||
Nikto objektivne nezistuje, co ucitel svojich ziakov naucil
|
||||
Ak ziaci nezvladaju ucivo, ucitel hlada chyby v prvom rade v nich (nezaujem, lenivost, slaba vseobecna priprava na zakladnej skole)
|
||||
Malokedy ucitel hlada chyby v sebe, v nim zvolenych vyucovacich postupoch.
|
||||
|
||||
Rozhodujucim cinitelom vo vyucbe na skole je osobnost ucitela.
|
||||
Ak ma ucitel efektivne splnit svoje ulohy, t.j. vzdelavat, vychovavat a rozvijat osobnosti ziakov musi:
|
||||
- dokladne ovladat svoj odbor
|
||||
- mat dobru pedagogicku pripravu
|
||||
- mat vysoku vseobecnu kulturu
|
||||
|
||||
|
||||
|
||||
Reference in New Issue
Block a user