160 lines
9.2 KiB
Plaintext
160 lines
9.2 KiB
Plaintext
# Didaktika
|
|
|
|
bajtos.jan.62@gmail.com
|
|
|
|
## Vyucovaci proces
|
|
vychovno-vzdelavaci - edukacny proces
|
|
|
|
vyucovaci proces je zamerne riadenie ucebnej aktivity ziakov ucitelom. zahrnuje vyucovaciu cinnost ucitela a ucebnu cinnost ziaka.
|
|
Vyucovanie predstavuje specificky druh ludskej cinnosti spocivajuci vo vzajomnej interkacii ucitela a ziakov, ktora smeruje k dosiahnutiu urcitych cielov.
|
|
Ucebna cinnost ziakov smeruje k osvojovaniu specifickych dispozicii ako predkladov pre rozne ludske cinnosti(vedomosti, zrucnosti, navyky a postoje) a k rozvijaniu psychickych procesov, stavov a vlastnosti.
|
|
|
|
kognitivna zlozka osobnosti jedinca - nove vedomosti
|
|
psychomotoricka zlozka osobnosti - zrucnosti a navyky
|
|
afektivna zlozka - vychovna(postoje, nazory, hodnoty)
|
|
navyk - automatizovana zrucnost
|
|
|
|
### faktory ovplyvnujuce vyucovaci proces
|
|
endogenne - dedicne a biologicke predpoklady
|
|
exogenne - vychova, prostredie a aktivita
|
|
|
|
aktivita - vplyva na motivaciu k studiu
|
|
prostredie - ma vyplyv na ucenie sa a motivaciu
|
|
rodinna vychova - najvacsi faktor, deti z dobrych rodin sa najlepsie vzdelavaju
|
|
|
|
### funkcie vyucovcieho procesu
|
|
informacna (prezentovanie informacii ziakom, ktore su usporiadane do ucebnych systemov)
|
|
formativna(rozvoj osobnosti ziaka, formovanie jeho postojov, zaujmov apod.)
|
|
syntetizujuca(syntetizacia poznatkov ziskanych v skole a mimo nej)
|
|
|
|
informacna - kognitivna zlozka osobnosti
|
|
formativna - zabezpecuje rozvoj afektivnej zlozky dietata
|
|
syntetizujuca - ucitel by mal zohladnovat vedomosti a zrucnosti, ktore si uz prinasa do skoly
|
|
|
|
### Teoreticke zaklady vyucovacieho procesu:
|
|
Spolocenske zaklady. Hlavnou ulohou skoly je pripravit mladu generaciu pre zivot a pracu v spolocnosti.
|
|
Gnozeologicke zaklady. Ucime iba to, co bolo dokazane a prebadane. Osvojovanie si vedeckych poznatkov ziakmi. Vyucovaci proces je v podstate procesom poznavacim (gnozeologia - teoria poznavania)
|
|
Psychologicke zaklady. Vplyvaju zo zlozitosti a mnohotvarnosti vyucovacieho procesu. Uplatnuju sa pri respektoani vekovych osobnosti ziakov a ich individualnych zvlastnosti.
|
|
Logicke zaklady. Uplatnuju sa pri usporiadani uciva v ucebnych osnovach, v stavbe o cleneni vyucovacieho procesu a pod.
|
|
|
|
### Etapy vyucovacieho procesu
|
|
Motivacna etapa - zakladom uspesnej cinnosti ziaka na vyucovani je skutocnost, s akymi pohnutakmi k nemu pristupuje. U ziakov je potrebne preto vzbudit zaujem o poznavanu skutocnost, t.j. vhodnym sposobom ho motivovat.
|
|
Expozicna etapa - zabezpecuje prvotny kontakt ziaka s ucivom, to znamena, ze v nej nastava sprostredkovanie novych informcii ziakom.
|
|
Fixacna etapa - je zamerana na upevnovanie a prehlbovanie uciva a jej ulohou je zopakovat a upevnit vedomosti a zrucnosti ziakov. Oddaluje proces zabudania a upevni sa proces zapamatania.
|
|
Diagnosticka etapa - umoznuje ucitelov zistit stav a uroven vedomosti, zrucnosti, navykov a postojov ziakov.
|
|
|
|
### Zakony ucenia
|
|
Zakon motivacie - vyvoalav kladny postoj k uceniu. Motivacia moze byt vonkajsia aj vnutorna.
|
|
Zakon spatnaj informacie - ziak ma byt co najcastejsie informovany o vysledkoch svojej cinnosti a to nielen znamkou. Spravne vyuzivanie spatnej vazby ma aj motivacny vyznam.
|
|
Zakon transferu - umoznit ziakom vyuzivat vo vyucovani vsetko, co uz vedia. Transfer(prenos) ulahcuje ucenie a zaroven ho zefektivnuje, robi ho zaujimavejsim a prispieva ku komplexnejsiemu poznaniu predmetov a javov.
|
|
Zakon opakovania - znamena viest ziakov k systematickemu opakovaniu uciva, co prispieva k trvacnosti vedomosti. Nejedna sa vsak o mechanicke opakovanie, ale o opakovanie v novych, zmenenych situaciach, roznymi metodami a pod.
|
|
|
|
## Didaktika
|
|
povod v starogrecom slove - didaskein(ucit vyucovat poucovat), didasko(ucim, vyucujem, poucujem)
|
|
|
|
### Didaktika (teoria vyucovania) je vedna disciplina, ktora vymedzuje javy a procesy podporujuce formovanie vedomosti, postojov, zrucnosti a navykov prostrednictvom vyucovania.
|
|
Vedna disciplina - veda ako kazda ina, ma terminologiu, predmet skumania, metodologiu
|
|
(DOPLNIT Z INTERNETU)
|
|
Ucitel potrebuje didaktiku, aby svoje konanie v triede orientoval podla vseobecne uznavanych zakonitosti.
|
|
|
|
Didaktika odpoveda na nasledujuce otazky:
|
|
Preco vyucovat (ciele)
|
|
Co vyucovat (ucivo)
|
|
Ako vyucovat (metody, formy, prostriedky)
|
|
|
|
Metody, ako si formulovat ciele vyucovania, planov, konkretne vyucovacie jednotky.
|
|
|
|
### Funkcie didaktiky
|
|
diagnosticka (skuma vzdelavaci proces v praxi)
|
|
prognosticka (odhaluje zakonitosti vzdelavacieho procesu, ktore rozhoduju o jeho uspesnosti)
|
|
instrumentalna (opisuje ako treba vyberat ucivo, volit metody, formy a materialne prostriedky, ako racionalne a efektivne vyucovat)
|
|
normativna (urcuje kriteria kvality a efektivnosti vzdelavacieho procesu)
|
|
|
|
## Vseobecna didaktika
|
|
|
|
### Historicke vychodiska didaktiky
|
|
V dejinach didaktiky rozoznavame 4 po sebe nasledujuce, nie vsak nadvazujuce vychodiska:
|
|
Didaktika ako umenie ucit(komensky, ratke) - hladanie takej vyucovacej praxe, v ktorej by ucitelia menej ucili a ziaci by sa viac naucili.
|
|
Didaktika ako veda o vyucovani (herbart) - objasnovanie vyberu, usporiadania a zoradenia vyucovacich predmetov.
|
|
Didaktika ako veda o vzdelavani(willmann) - ziskavanie vzdelania, jeho realizacia a sprostredkovanie.
|
|
Didaktika ako program (reformni pedagogovia - Keylova, Montessoriova, Deeroly, Ferriere, Petersen, Steiner apod.) - akceptovanie mnozstva a plurality pedagogickych uvah a cinnosti, jestvuje mnozstvo didaktickych modelov.
|
|
|
|
### Predmet didaktiky
|
|
Didaktika je pedagogicka disciplina, ktorej predmetom skumania je vyucovaci proces ako jednota cinnosti ucitela - vyucovanie a zaiak - ucenie sa.
|
|
Didaktika ako jedna z disciplin pedagogiky, vstupuj do procesu pripravy ucitela ako zakladna, klucova disciplina.
|
|
|
|
Didaktika vedecky zdovodnuje:
|
|
urcenie cielov vyucovacieho procesu - stat, ciel skoly (20-30% ucitel)
|
|
vyber uciva - stat, ciel skoly(20-30% ucitel)
|
|
volby vyucovacich metod,
|
|
volbu materialnych prostriedkov vyucovania,
|
|
volbu foriem vyucovacieho procesu,
|
|
Tieto zvysne plne prisposobuje ucitel svojmu stylu
|
|
|
|
Didaktika sa zaobera aj:
|
|
teoriou tvorby ucebnych planov, ucebnych osnov, vzdelavacich programov a ucebnic
|
|
didaktickym procesom v skolach a dalsich vzdelavacich instituciach
|
|
modernizaciou vyucby
|
|
interakciou vyucujucich a uciacich sa apod.
|
|
|
|
### Druhy didaktik
|
|
Z hladiska oblasti, v ktorej sa vzdelavanie uskutocnuje a tiez aj z hladiska veku vzdelavajuceho sa jedinca rozlisujeme:
|
|
Aplikovane didaktiky - respektovanie vekovych a socialnych zvlastnosti.
|
|
- didaktiku predskolskej vychovy(predskolska didaktika)
|
|
- didaktiku zakladnej skoly
|
|
- didaktiku strednej skoly
|
|
- didaktiku vysokej skoly
|
|
- didaktiku dospelych
|
|
|
|
Didkatiky vyucovacich predmetov. Poznatky vyplyvajuce z analyzy vednych odborov, ktore su spracovane do predmetovych didaktickych systemov.
|
|
Specialne didaktiky. Vzdelavanim v skolach urcenych pre postihnute deti a mladez, pre deti a mladez zo znevyhodneneho prostredia.
|
|
|
|
### Vseobecna didaktika
|
|
|
|
Z hladiska zamerania predmetu didaktiky rozoznavame:
|
|
- vseobecnu didaktiku. Skuma a vysvetluje vseobecne zakonitosti vzdelavania a didaktickeho procesu bez ohladu na konkretnych vyucovaci predmet
|
|
- predmetova didaktika. Zaobera sa konkretizaciou poznatkov zo vseobecnej didaktiky na konkretny vyucovaci predmet.
|
|
Nazyvaju sa aj metodiky.
|
|
- odborva didaktika. Zaobera sa edkuaciou v pribuznych skupinach predmetov.
|
|
- didaktika odborneho vycviku. Skuma edukacny proces spojeny s praktickou cinnostou.
|
|
|
|
System didaktiky
|
|
Systemova veda - vsetky prvky su poprepajane a nedaju sa skumat izolovane.
|
|
- Podmienky (okolnosti, v ktorych proces vyucby prebieha)
|
|
- Ciele (stav, ktory treba dosiahnut)
|
|
- Didakticke zasady (principy, pravidla vyucby)
|
|
- Ucitel a ziaci (cinitele vyucby)
|
|
- Ucivo (sustava poznatkov a cinnosti)
|
|
- Vyucovacie metody, organizacne formy a materialne prostriedky (dynamizujuci cinitel vo vyucbe)
|
|
- Vysledky (nadobudnute vedomosti, zrucnosti a navyky)
|
|
|
|
## Zakladne problemy didaktiky:
|
|
Memorovanie, nizka motivacia ziakov, problematika medzipredmetovych vztahov, vychovne problemy, inovacie v predmetoch
|
|
Transmisivnost - ziakom predavame poznatky v hotovej, ucelenej podobe
|
|
Hlavnymi vyucovacimi metodami su metody informacno-receptivne a reproduktivne
|
|
Ucivo jednotlivych predmetov je predimenzovane
|
|
Skola je pasivna t.j. prevazuje pamatove ucenie a mechanicke reprodukovanie osvojenych vedomosti
|
|
V skolach sa malo rozvija kriticke a tvorive myslenie ziakov
|
|
Hodnotenie ziakov je poznacene subjektivitou
|
|
Kriteria hodnoteni ziakov nezodpovedaju poziadavkam realnej praxe
|
|
V skolach sa malo pracuje s nadanymi a talentovanymi ziakmi
|
|
Nerespektuju sa medzipredmetove vztahy
|
|
V skoldach je vela informacii ale malo cinnosti
|
|
Nedostatok financnych prostriedkov v skolach
|
|
Nedostatok kvalifikovanych ucitelov
|
|
Nizke financne ohodnotenie ucitelov sposobuje odliv najlepsich ucitelov
|
|
|
|
### Ucitel v modernej skole
|
|
Ucitel nevidi ziadne ine vyucovacie hodiny okrem svojich a ani na jeho hodiny casto nikto nepride.
|
|
Nikto objektivne nezistuje, co ucitel svojich ziakov naucil
|
|
Ak ziaci nezvladaju ucivo, ucitel hlada chyby v prvom rade v nich (nezaujem, lenivost, slaba vseobecna priprava na zakladnej skole)
|
|
Malokedy ucitel hlada chyby v sebe, v nim zvolenych vyucovacich postupoch.
|
|
|
|
Rozhodujucim cinitelom vo vyucbe na skole je osobnost ucitela.
|
|
Ak ma ucitel efektivne splnit svoje ulohy, t.j. vzdelavat, vychovavat a rozvijat osobnosti ziakov musi:
|
|
- dokladne ovladat svoj odbor
|
|
- mat dobru pedagogicku pripravu
|
|
- mat vysoku vseobecnu kulturu
|
|
|
|
|