hod2 cont3

This commit is contained in:
Filipriec
2025-10-25 12:03:43 +02:00
parent d1204b390f
commit 6a8ae3f745

View File

@@ -78,3 +78,82 @@ Didaktika ako umenie ucit(komensky, ratke) - hladanie takej vyucovacej praxe, v
Didaktika ako veda o vyucovani (herbart) - objasnovanie vyberu, usporiadania a zoradenia vyucovacich predmetov. Didaktika ako veda o vyucovani (herbart) - objasnovanie vyberu, usporiadania a zoradenia vyucovacich predmetov.
Didaktika ako veda o vzdelavani(willmann) - ziskavanie vzdelania, jeho realizacia a sprostredkovanie. Didaktika ako veda o vzdelavani(willmann) - ziskavanie vzdelania, jeho realizacia a sprostredkovanie.
Didaktika ako program (reformni pedagogovia - Keylova, Montessoriova, Deeroly, Ferriere, Petersen, Steiner apod.) - akceptovanie mnozstva a plurality pedagogickych uvah a cinnosti, jestvuje mnozstvo didaktickych modelov. Didaktika ako program (reformni pedagogovia - Keylova, Montessoriova, Deeroly, Ferriere, Petersen, Steiner apod.) - akceptovanie mnozstva a plurality pedagogickych uvah a cinnosti, jestvuje mnozstvo didaktickych modelov.
### Predmet didaktiky
Didaktika je pedagogicka disciplina, ktorej predmetom skumania je vyucovaci proces ako jednota cinnosti ucitela - vyucovanie a zaiak - ucenie sa.
Didaktika ako jedna z disciplin pedagogiky, vstupuj do procesu pripravy ucitela ako zakladna, klucova disciplina.
Didaktika vedecky zdovodnuje:
urcenie cielov vyucovacieho procesu - stat, ciel skoly (20-30% ucitel)
vyber uciva - stat, ciel skoly(20-30% ucitel)
volby vyucovacich metod,
volbu materialnych prostriedkov vyucovania,
volbu foriem vyucovacieho procesu,
Tieto zvysne plne prisposobuje ucitel svojmu stylu
Didaktika sa zaobera aj:
teoriou tvorby ucebnych planov, ucebnych osnov, vzdelavacich programov a ucebnic
didaktickym procesom v skolach a dalsich vzdelavacich instituciach
modernizaciou vyucby
interakciou vyucujucich a uciacich sa apod.
### Druhy didaktik
Z hladiska oblasti, v ktorej sa vzdelavanie uskutocnuje a tiez aj z hladiska veku vzdelavajuceho sa jedinca rozlisujeme:
Aplikovane didaktiky - respektovanie vekovych a socialnych zvlastnosti.
- didaktiku predskolskej vychovy(predskolska didaktika)
- didaktiku zakladnej skoly
- didaktiku strednej skoly
- didaktiku vysokej skoly
- didaktiku dospelych
Didkatiky vyucovacich predmetov. Poznatky vyplyvajuce z analyzy vednych odborov, ktore su spracovane do predmetovych didaktickych systemov.
Specialne didaktiky. Vzdelavanim v skolach urcenych pre postihnute deti a mladez, pre deti a mladez zo znevyhodneneho prostredia.
### Vseobecna didaktika
Z hladiska zamerania predmetu didaktiky rozoznavame:
- vseobecnu didaktiku. Skuma a vysvetluje vseobecne zakonitosti vzdelavania a didaktickeho procesu bez ohladu na konkretnych vyucovaci predmet
- predmetova didaktika. Zaobera sa konkretizaciou poznatkov zo vseobecnej didaktiky na konkretny vyucovaci predmet.
Nazyvaju sa aj metodiky.
- odborva didaktika. Zaobera sa edkuaciou v pribuznych skupinach predmetov.
- didaktika odborneho vycviku. Skuma edukacny proces spojeny s praktickou cinnostou.
System didaktiky
Systemova veda - vsetky prvky su poprepajane a nedaju sa skumat izolovane.
- Podmienky (okolnosti, v ktorych proces vyucby prebieha)
- Ciele (stav, ktory treba dosiahnut)
- Didakticke zasady (principy, pravidla vyucby)
- Ucitel a ziaci (cinitele vyucby)
- Ucivo (sustava poznatkov a cinnosti)
- Vyucovacie metody, organizacne formy a materialne prostriedky (dynamizujuci cinitel vo vyucbe)
- Vysledky (nadobudnute vedomosti, zrucnosti a navyky)
## Zakladne problemy didaktiky:
Memorovanie, nizka motivacia ziakov, problematika medzipredmetovych vztahov, vychovne problemy, inovacie v predmetoch
Transmisivnost - ziakom predavame poznatky v hotovej, ucelenej podobe
Hlavnymi vyucovacimi metodami su metody informacno-receptivne a reproduktivne
Ucivo jednotlivych predmetov je predimenzovane
Skola je pasivna t.j. prevazuje pamatove ucenie a mechanicke reprodukovanie osvojenych vedomosti
V skolach sa malo rozvija kriticke a tvorive myslenie ziakov
Hodnotenie ziakov je poznacene subjektivitou
Kriteria hodnoteni ziakov nezodpovedaju poziadavkam realnej praxe
V skolach sa malo pracuje s nadanymi a talentovanymi ziakmi
Nerespektuju sa medzipredmetove vztahy
V skoldach je vela informacii ale malo cinnosti
Nedostatok financnych prostriedkov v skolach
Nedostatok kvalifikovanych ucitelov
Nizke financne ohodnotenie ucitelov sposobuje odliv najlepsich ucitelov
### Ucitel v modernej skole
Ucitel nevidi ziadne ine vyucovacie hodiny okrem svojich a ani na jeho hodiny casto nikto nepride.
Nikto objektivne nezistuje, co ucitel svojich ziakov naucil
Ak ziaci nezvladaju ucivo, ucitel hlada chyby v prvom rade v nich (nezaujem, lenivost, slaba vseobecna priprava na zakladnej skole)
Malokedy ucitel hlada chyby v sebe, v nim zvolenych vyucovacich postupoch.
Rozhodujucim cinitelom vo vyucbe na skole je osobnost ucitela.
Ak ma ucitel efektivne splnit svoje ulohy, t.j. vzdelavat, vychovavat a rozvijat osobnosti ziakov musi:
- dokladne ovladat svoj odbor
- mat dobru pedagogicku pripravu
- mat vysoku vseobecnu kulturu