81 lines
5.3 KiB
Plaintext
81 lines
5.3 KiB
Plaintext
# Didaktika
|
|
|
|
bajtos.jan.62@gmail.com
|
|
|
|
## Vyucovaci proces
|
|
vychovno-vzdelavaci - edukacny proces
|
|
|
|
vyucovaci proces je zamerne riadenie ucebnej aktivity ziakov ucitelom. zahrnuje vyucovaciu cinnost ucitela a ucebnu cinnost ziaka.
|
|
Vyucovanie predstavuje specificky druh ludskej cinnosti spocivajuci vo vzajomnej interkacii ucitela a ziakov, ktora smeruje k dosiahnutiu urcitych cielov.
|
|
Ucebna cinnost ziakov smeruje k osvojovaniu specifickych dispozicii ako predkladov pre rozne ludske cinnosti(vedomosti, zrucnosti, navyky a postoje) a k rozvijaniu psychickych procesov, stavov a vlastnosti.
|
|
|
|
kognitivna zlozka osobnosti jedinca - nove vedomosti
|
|
psychomotoricka zlozka osobnosti - zrucnosti a navyky
|
|
afektivna zlozka - vychovna(postoje, nazory, hodnoty)
|
|
navyk - automatizovana zrucnost
|
|
|
|
### faktory ovplyvnujuce vyucovaci proces
|
|
endogenne - dedicne a biologicke predpoklady
|
|
exogenne - vychova, prostredie a aktivita
|
|
|
|
aktivita - vplyva na motivaciu k studiu
|
|
prostredie - ma vyplyv na ucenie sa a motivaciu
|
|
rodinna vychova - najvacsi faktor, deti z dobrych rodin sa najlepsie vzdelavaju
|
|
|
|
### funkcie vyucovcieho procesu
|
|
informacna (prezentovanie informacii ziakom, ktore su usporiadane do ucebnych systemov)
|
|
formativna(rozvoj osobnosti ziaka, formovanie jeho postojov, zaujmov apod.)
|
|
syntetizujuca(syntetizacia poznatkov ziskanych v skole a mimo nej)
|
|
|
|
informacna - kognitivna zlozka osobnosti
|
|
formativna - zabezpecuje rozvoj afektivnej zlozky dietata
|
|
syntetizujuca - ucitel by mal zohladnovat vedomosti a zrucnosti, ktore si uz prinasa do skoly
|
|
|
|
### Teoreticke zaklady vyucovacieho procesu:
|
|
Spolocenske zaklady. Hlavnou ulohou skoly je pripravit mladu generaciu pre zivot a pracu v spolocnosti.
|
|
Gnozeologicke zaklady. Ucime iba to, co bolo dokazane a prebadane. Osvojovanie si vedeckych poznatkov ziakmi. Vyucovaci proces je v podstate procesom poznavacim (gnozeologia - teoria poznavania)
|
|
Psychologicke zaklady. Vplyvaju zo zlozitosti a mnohotvarnosti vyucovacieho procesu. Uplatnuju sa pri respektoani vekovych osobnosti ziakov a ich individualnych zvlastnosti.
|
|
Logicke zaklady. Uplatnuju sa pri usporiadani uciva v ucebnych osnovach, v stavbe o cleneni vyucovacieho procesu a pod.
|
|
|
|
### Etapy vyucovacieho procesu
|
|
Motivacna etapa - zakladom uspesnej cinnosti ziaka na vyucovani je skutocnost, s akymi pohnutakmi k nemu pristupuje. U ziakov je potrebne preto vzbudit zaujem o poznavanu skutocnost, t.j. vhodnym sposobom ho motivovat.
|
|
Expozicna etapa - zabezpecuje prvotny kontakt ziaka s ucivom, to znamena, ze v nej nastava sprostredkovanie novych informcii ziakom.
|
|
Fixacna etapa - je zamerana na upevnovanie a prehlbovanie uciva a jej ulohou je zopakovat a upevnit vedomosti a zrucnosti ziakov. Oddaluje proces zabudania a upevni sa proces zapamatania.
|
|
Diagnosticka etapa - umoznuje ucitelov zistit stav a uroven vedomosti, zrucnosti, navykov a postojov ziakov.
|
|
|
|
### Zakony ucenia
|
|
Zakon motivacie - vyvoalav kladny postoj k uceniu. Motivacia moze byt vonkajsia aj vnutorna.
|
|
Zakon spatnaj informacie - ziak ma byt co najcastejsie informovany o vysledkoch svojej cinnosti a to nielen znamkou. Spravne vyuzivanie spatnej vazby ma aj motivacny vyznam.
|
|
Zakon transferu - umoznit ziakom vyuzivat vo vyucovani vsetko, co uz vedia. Transfer(prenos) ulahcuje ucenie a zaroven ho zefektivnuje, robi ho zaujimavejsim a prispieva ku komplexnejsiemu poznaniu predmetov a javov.
|
|
Zakon opakovania - znamena viest ziakov k systematickemu opakovaniu uciva, co prispieva k trvacnosti vedomosti. Nejedna sa vsak o mechanicke opakovanie, ale o opakovanie v novych, zmenenych situaciach, roznymi metodami a pod.
|
|
|
|
## Didaktika
|
|
povod v starogrecom slove - didaskein(ucit vyucovat poucovat), didasko(ucim, vyucujem, poucujem)
|
|
|
|
### Didaktika (teoria vyucovania) je vedna disciplina, ktora vymedzuje javy a procesy podporujuce formovanie vedomosti, postojov, zrucnosti a navykov prostrednictvom vyucovania.
|
|
Vedna disciplina - veda ako kazda ina, ma terminologiu, predmet skumania, metodologiu
|
|
(DOPLNIT Z INTERNETU)
|
|
Ucitel potrebuje didaktiku, aby svoje konanie v triede orientoval podla vseobecne uznavanych zakonitosti.
|
|
|
|
Didaktika odpoveda na nasledujuce otazky:
|
|
Preco vyucovat (ciele)
|
|
Co vyucovat (ucivo)
|
|
Ako vyucovat (metody, formy, prostriedky)
|
|
|
|
Metody, ako si formulovat ciele vyucovania, planov, konkretne vyucovacie jednotky.
|
|
|
|
### Funkcie didaktiky
|
|
diagnosticka (skuma vzdelavaci proces v praxi)
|
|
prognosticka (odhaluje zakonitosti vzdelavacieho procesu, ktore rozhoduju o jeho uspesnosti)
|
|
instrumentalna (opisuje ako treba vyberat ucivo, volit metody, formy a materialne prostriedky, ako racionalne a efektivne vyucovat)
|
|
normativna (urcuje kriteria kvality a efektivnosti vzdelavacieho procesu)
|
|
|
|
## Vseobecna didaktika
|
|
|
|
### Historicke vychodiska didaktiky
|
|
V dejinach didaktiky rozoznavame 4 po sebe nasledujuce, nie vsak nadvazujuce vychodiska:
|
|
Didaktika ako umenie ucit(komensky, ratke) - hladanie takej vyucovacej praxe, v ktorej by ucitelia menej ucili a ziaci by sa viac naucili.
|
|
Didaktika ako veda o vyucovani (herbart) - objasnovanie vyberu, usporiadania a zoradenia vyucovacich predmetov.
|
|
Didaktika ako veda o vzdelavani(willmann) - ziskavanie vzdelania, jeho realizacia a sprostredkovanie.
|
|
Didaktika ako program (reformni pedagogovia - Keylova, Montessoriova, Deeroly, Ferriere, Petersen, Steiner apod.) - akceptovanie mnozstva a plurality pedagogickych uvah a cinnosti, jestvuje mnozstvo didaktickych modelov.
|