# Didaktika bajtos.jan.62@gmail.com ## Vyucovaci proces vychovno-vzdelavaci - edukacny proces vyucovaci proces je zamerne riadenie ucebnej aktivity ziakov ucitelom. zahrnuje vyucovaciu cinnost ucitela a ucebnu cinnost ziaka. Vyucovanie predstavuje specificky druh ludskej cinnosti spocivajuci vo vzajomnej interkacii ucitela a ziakov, ktora smeruje k dosiahnutiu urcitych cielov. Ucebna cinnost ziakov smeruje k osvojovaniu specifickych dispozicii ako predkladov pre rozne ludske cinnosti(vedomosti, zrucnosti, navyky a postoje) a k rozvijaniu psychickych procesov, stavov a vlastnosti. kognitivna zlozka osobnosti jedinca - nove vedomosti psychomotoricka zlozka osobnosti - zrucnosti a navyky afektivna zlozka - vychovna(postoje, nazory, hodnoty) navyk - automatizovana zrucnost ### faktory ovplyvnujuce vyucovaci proces endogenne - dedicne a biologicke predpoklady exogenne - vychova, prostredie a aktivita aktivita - vplyva na motivaciu k studiu prostredie - ma vyplyv na ucenie sa a motivaciu rodinna vychova - najvacsi faktor, deti z dobrych rodin sa najlepsie vzdelavaju ### funkcie vyucovcieho procesu informacna (prezentovanie informacii ziakom, ktore su usporiadane do ucebnych systemov) formativna(rozvoj osobnosti ziaka, formovanie jeho postojov, zaujmov apod.) syntetizujuca(syntetizacia poznatkov ziskanych v skole a mimo nej) informacna - kognitivna zlozka osobnosti formativna - zabezpecuje rozvoj afektivnej zlozky dietata syntetizujuca - ucitel by mal zohladnovat vedomosti a zrucnosti, ktore si uz prinasa do skoly ### Teoreticke zaklady vyucovacieho procesu: Spolocenske zaklady. Hlavnou ulohou skoly je pripravit mladu generaciu pre zivot a pracu v spolocnosti. Gnozeologicke zaklady. Ucime iba to, co bolo dokazane a prebadane. Osvojovanie si vedeckych poznatkov ziakmi. Vyucovaci proces je v podstate procesom poznavacim (gnozeologia - teoria poznavania) Psychologicke zaklady. Vplyvaju zo zlozitosti a mnohotvarnosti vyucovacieho procesu. Uplatnuju sa pri respektoani vekovych osobnosti ziakov a ich individualnych zvlastnosti. Logicke zaklady. Uplatnuju sa pri usporiadani uciva v ucebnych osnovach, v stavbe o cleneni vyucovacieho procesu a pod. ### Etapy vyucovacieho procesu Motivacna etapa - zakladom uspesnej cinnosti ziaka na vyucovani je skutocnost, s akymi pohnutakmi k nemu pristupuje. U ziakov je potrebne preto vzbudit zaujem o poznavanu skutocnost, t.j. vhodnym sposobom ho motivovat. Expozicna etapa - zabezpecuje prvotny kontakt ziaka s ucivom, to znamena, ze v nej nastava sprostredkovanie novych informcii ziakom. Fixacna etapa - je zamerana na upevnovanie a prehlbovanie uciva a jej ulohou je zopakovat a upevnit vedomosti a zrucnosti ziakov. Oddaluje proces zabudania a upevni sa proces zapamatania. Diagnosticka etapa - umoznuje ucitelov zistit stav a uroven vedomosti, zrucnosti, navykov a postojov ziakov. ### Zakony ucenia Zakon motivacie - vyvoalav kladny postoj k uceniu. Motivacia moze byt vonkajsia aj vnutorna. Zakon spatnaj informacie - ziak ma byt co najcastejsie informovany o vysledkoch svojej cinnosti a to nielen znamkou. Spravne vyuzivanie spatnej vazby ma aj motivacny vyznam. Zakon transferu - umoznit ziakom vyuzivat vo vyucovani vsetko, co uz vedia. Transfer(prenos) ulahcuje ucenie a zaroven ho zefektivnuje, robi ho zaujimavejsim a prispieva ku komplexnejsiemu poznaniu predmetov a javov. Zakon opakovania - znamena viest ziakov k systematickemu opakovaniu uciva, co prispieva k trvacnosti vedomosti. Nejedna sa vsak o mechanicke opakovanie, ale o opakovanie v novych, zmenenych situaciach, roznymi metodami a pod. ## Didaktika povod v starogrecom slove - didaskein(ucit vyucovat poucovat), didasko(ucim, vyucujem, poucujem) ### Didaktika (teoria vyucovania) je vedna disciplina, ktora vymedzuje javy a procesy podporujuce formovanie vedomosti, postojov, zrucnosti a navykov prostrednictvom vyucovania. Vedna disciplina - veda ako kazda ina, ma terminologiu, predmet skumania, metodologiu (DOPLNIT Z INTERNETU) Ucitel potrebuje didaktiku, aby svoje konanie v triede orientoval podla vseobecne uznavanych zakonitosti. Didaktika odpoveda na nasledujuce otazky: Preco vyucovat (ciele) Co vyucovat (ucivo) Ako vyucovat (metody, formy, prostriedky) Metody, ako si formulovat ciele vyucovania, planov, konkretne vyucovacie jednotky. ### Funkcie didaktiky diagnosticka (skuma vzdelavaci proces v praxi) prognosticka (odhaluje zakonitosti vzdelavacieho procesu, ktore rozhoduju o jeho uspesnosti) instrumentalna (opisuje ako treba vyberat ucivo, volit metody, formy a materialne prostriedky, ako racionalne a efektivne vyucovat) normativna (urcuje kriteria kvality a efektivnosti vzdelavacieho procesu) ## Vseobecna didaktika ### Historicke vychodiska didaktiky V dejinach didaktiky rozoznavame 4 po sebe nasledujuce, nie vsak nadvazujuce vychodiska: Didaktika ako umenie ucit(komensky, ratke) - hladanie takej vyucovacej praxe, v ktorej by ucitelia menej ucili a ziaci by sa viac naucili. Didaktika ako veda o vyucovani (herbart) - objasnovanie vyberu, usporiadania a zoradenia vyucovacich predmetov. Didaktika ako veda o vzdelavani(willmann) - ziskavanie vzdelania, jeho realizacia a sprostredkovanie. Didaktika ako program (reformni pedagogovia - Keylova, Montessoriova, Deeroly, Ferriere, Petersen, Steiner apod.) - akceptovanie mnozstva a plurality pedagogickych uvah a cinnosti, jestvuje mnozstvo didaktickych modelov. ### Predmet didaktiky Didaktika je pedagogicka disciplina, ktorej predmetom skumania je vyucovaci proces ako jednota cinnosti ucitela - vyucovanie a zaiak - ucenie sa. Didaktika ako jedna z disciplin pedagogiky, vstupuj do procesu pripravy ucitela ako zakladna, klucova disciplina. Didaktika vedecky zdovodnuje: urcenie cielov vyucovacieho procesu - stat, ciel skoly (20-30% ucitel) vyber uciva - stat, ciel skoly(20-30% ucitel) volby vyucovacich metod, volbu materialnych prostriedkov vyucovania, volbu foriem vyucovacieho procesu, Tieto zvysne plne prisposobuje ucitel svojmu stylu Didaktika sa zaobera aj: teoriou tvorby ucebnych planov, ucebnych osnov, vzdelavacich programov a ucebnic didaktickym procesom v skolach a dalsich vzdelavacich instituciach modernizaciou vyucby interakciou vyucujucich a uciacich sa apod. ### Druhy didaktik Z hladiska oblasti, v ktorej sa vzdelavanie uskutocnuje a tiez aj z hladiska veku vzdelavajuceho sa jedinca rozlisujeme: Aplikovane didaktiky - respektovanie vekovych a socialnych zvlastnosti. - didaktiku predskolskej vychovy(predskolska didaktika) - didaktiku zakladnej skoly - didaktiku strednej skoly - didaktiku vysokej skoly - didaktiku dospelych Didkatiky vyucovacich predmetov. Poznatky vyplyvajuce z analyzy vednych odborov, ktore su spracovane do predmetovych didaktickych systemov. Specialne didaktiky. Vzdelavanim v skolach urcenych pre postihnute deti a mladez, pre deti a mladez zo znevyhodneneho prostredia. ### Vseobecna didaktika Z hladiska zamerania predmetu didaktiky rozoznavame: - vseobecnu didaktiku. Skuma a vysvetluje vseobecne zakonitosti vzdelavania a didaktickeho procesu bez ohladu na konkretnych vyucovaci predmet - predmetova didaktika. Zaobera sa konkretizaciou poznatkov zo vseobecnej didaktiky na konkretny vyucovaci predmet. Nazyvaju sa aj metodiky. - odborva didaktika. Zaobera sa edkuaciou v pribuznych skupinach predmetov. - didaktika odborneho vycviku. Skuma edukacny proces spojeny s praktickou cinnostou. System didaktiky Systemova veda - vsetky prvky su poprepajane a nedaju sa skumat izolovane. - Podmienky (okolnosti, v ktorych proces vyucby prebieha) - Ciele (stav, ktory treba dosiahnut) - Didakticke zasady (principy, pravidla vyucby) - Ucitel a ziaci (cinitele vyucby) - Ucivo (sustava poznatkov a cinnosti) - Vyucovacie metody, organizacne formy a materialne prostriedky (dynamizujuci cinitel vo vyucbe) - Vysledky (nadobudnute vedomosti, zrucnosti a navyky) ## Zakladne problemy didaktiky: Memorovanie, nizka motivacia ziakov, problematika medzipredmetovych vztahov, vychovne problemy, inovacie v predmetoch Transmisivnost - ziakom predavame poznatky v hotovej, ucelenej podobe Hlavnymi vyucovacimi metodami su metody informacno-receptivne a reproduktivne Ucivo jednotlivych predmetov je predimenzovane Skola je pasivna t.j. prevazuje pamatove ucenie a mechanicke reprodukovanie osvojenych vedomosti V skolach sa malo rozvija kriticke a tvorive myslenie ziakov Hodnotenie ziakov je poznacene subjektivitou Kriteria hodnoteni ziakov nezodpovedaju poziadavkam realnej praxe V skolach sa malo pracuje s nadanymi a talentovanymi ziakmi Nerespektuju sa medzipredmetove vztahy V skoldach je vela informacii ale malo cinnosti Nedostatok financnych prostriedkov v skolach Nedostatok kvalifikovanych ucitelov Nizke financne ohodnotenie ucitelov sposobuje odliv najlepsich ucitelov ### Ucitel v modernej skole Ucitel nevidi ziadne ine vyucovacie hodiny okrem svojich a ani na jeho hodiny casto nikto nepride. Nikto objektivne nezistuje, co ucitel svojich ziakov naucil Ak ziaci nezvladaju ucivo, ucitel hlada chyby v prvom rade v nich (nezaujem, lenivost, slaba vseobecna priprava na zakladnej skole) Malokedy ucitel hlada chyby v sebe, v nim zvolenych vyucovacich postupoch. Rozhodujucim cinitelom vo vyucbe na skole je osobnost ucitela. Ak ma ucitel efektivne splnit svoje ulohy, t.j. vzdelavat, vychovavat a rozvijat osobnosti ziakov musi: - dokladne ovladat svoj odbor - mat dobru pedagogicku pripravu - mat vysoku vseobecnu kulturu