# Didaktika

bajtos.jan.62@gmail.com

## Vyucovaci proces
vychovno-vzdelavaci - edukacny proces

vyucovaci proces je zamerne riadenie ucebnej aktivity ziakov ucitelom. zahrnuje vyucovaciu cinnost ucitela a ucebnu cinnost ziaka.
Vyucovanie predstavuje specificky druh ludskej cinnosti spocivajuci vo vzajomnej interkacii ucitela a ziakov, ktora smeruje k dosiahnutiu urcitych cielov.
Ucebna cinnost ziakov smeruje k osvojovaniu specifickych dispozicii ako predkladov pre rozne ludske cinnosti(vedomosti, zrucnosti, navyky a postoje) a k rozvijaniu psychickych procesov, stavov a vlastnosti.

kognitivna zlozka osobnosti jedinca - nove vedomosti
psychomotoricka zlozka osobnosti - zrucnosti a navyky
afektivna zlozka - vychovna(postoje, nazory, hodnoty)
navyk - automatizovana zrucnost

### faktory ovplyvnujuce vyucovaci proces
endogenne - dedicne a biologicke predpoklady
exogenne - vychova, prostredie a aktivita

aktivita - vplyva na motivaciu k studiu
prostredie - ma vyplyv na ucenie sa a motivaciu
rodinna vychova - najvacsi faktor, deti z dobrych rodin sa najlepsie vzdelavaju

### funkcie vyucovcieho procesu
informacna (prezentovanie informacii ziakom, ktore su usporiadane do ucebnych systemov)
formativna(rozvoj osobnosti ziaka, formovanie jeho postojov, zaujmov apod.)
syntetizujuca(syntetizacia poznatkov ziskanych v skole a mimo nej)

informacna - kognitivna zlozka osobnosti
formativna - zabezpecuje rozvoj afektivnej zlozky dietata
syntetizujuca - ucitel by mal zohladnovat vedomosti a zrucnosti, ktore si uz prinasa do skoly

### Teoreticke zaklady vyucovacieho procesu:
Spolocenske zaklady. Hlavnou ulohou skoly je pripravit mladu generaciu pre zivot a pracu v spolocnosti.
Gnozeologicke zaklady. Ucime iba to, co bolo dokazane a prebadane. Osvojovanie si vedeckych poznatkov ziakmi. Vyucovaci proces je v podstate procesom poznavacim (gnozeologia - teoria poznavania)
Psychologicke zaklady. Vplyvaju zo zlozitosti a mnohotvarnosti vyucovacieho procesu. Uplatnuju sa pri respektoani vekovych osobnosti ziakov a ich individualnych zvlastnosti.
Logicke zaklady. Uplatnuju sa pri usporiadani uciva v ucebnych osnovach, v stavbe o cleneni vyucovacieho procesu a pod.

### Etapy vyucovacieho procesu
Motivacna etapa - zakladom uspesnej cinnosti ziaka na vyucovani je skutocnost, s akymi pohnutakmi k nemu pristupuje. U ziakov je potrebne preto vzbudit zaujem o poznavanu skutocnost, t.j. vhodnym sposobom ho motivovat.
Expozicna etapa - zabezpecuje prvotny kontakt ziaka s ucivom, to znamena, ze v nej nastava sprostredkovanie novych informcii ziakom.
Fixacna etapa - je zamerana na upevnovanie a prehlbovanie uciva a jej ulohou je zopakovat a upevnit vedomosti a zrucnosti ziakov. Oddaluje proces zabudania a upevni sa proces zapamatania.
Diagnosticka etapa - umoznuje ucitelov zistit stav a uroven vedomosti, zrucnosti, navykov a postojov ziakov.

### Zakony ucenia
Zakon motivacie - vyvoalav kladny postoj k uceniu. Motivacia moze byt vonkajsia aj vnutorna.
Zakon spatnaj informacie - ziak ma byt co najcastejsie informovany o vysledkoch svojej cinnosti a to nielen znamkou. Spravne vyuzivanie spatnej vazby ma aj motivacny vyznam.
Zakon transferu - umoznit ziakom vyuzivat vo vyucovani vsetko, co uz vedia. Transfer(prenos) ulahcuje ucenie a zaroven ho zefektivnuje, robi ho zaujimavejsim a prispieva ku komplexnejsiemu poznaniu predmetov a javov.
Zakon opakovania - znamena viest ziakov k systematickemu opakovaniu uciva, co prispieva k trvacnosti vedomosti. Nejedna sa vsak o mechanicke opakovanie, ale o opakovanie v novych, zmenenych situaciach, roznymi metodami a pod.

## Didaktika
povod v starogrecom slove - didaskein(ucit vyucovat poucovat), didasko(ucim, vyucujem, poucujem)

### Didaktika (teoria vyucovania) je vedna disciplina, ktora vymedzuje javy a procesy podporujuce formovanie vedomosti, postojov, zrucnosti a navykov prostrednictvom vyucovania.
Vedna disciplina - veda ako kazda ina, ma terminologiu, predmet skumania, metodologiu
(DOPLNIT Z INTERNETU)
Ucitel potrebuje didaktiku, aby svoje konanie v triede orientoval podla vseobecne uznavanych zakonitosti.

Didaktika odpoveda na nasledujuce otazky:
Preco vyucovat	 	(ciele)
Co vyucovat 		(ucivo)
Ako vyucovat 		(metody, formy, prostriedky)

Metody, ako si formulovat ciele vyucovania, planov, konkretne vyucovacie jednotky.

### Funkcie didaktiky
diagnosticka (skuma vzdelavaci proces v praxi)
prognosticka (odhaluje zakonitosti vzdelavacieho procesu, ktore rozhoduju o jeho uspesnosti)
instrumentalna (opisuje ako treba vyberat ucivo, volit metody, formy a materialne prostriedky, ako racionalne a efektivne vyucovat)
normativna (urcuje kriteria kvality a efektivnosti vzdelavacieho procesu)

## Vseobecna didaktika

###  Historicke vychodiska didaktiky
V dejinach didaktiky rozoznavame 4 po sebe nasledujuce, nie vsak nadvazujuce vychodiska:
Didaktika ako umenie ucit(komensky, ratke) - hladanie takej vyucovacej praxe, v ktorej by ucitelia menej ucili a ziaci by sa viac naucili.
Didaktika ako veda o vyucovani (herbart) - objasnovanie vyberu, usporiadania a zoradenia vyucovacich predmetov.
Didaktika ako veda o vzdelavani(willmann) - ziskavanie vzdelania, jeho realizacia a sprostredkovanie.
Didaktika ako program (reformni pedagogovia - Keylova, Montessoriova, Deeroly, Ferriere, Petersen, Steiner apod.) - akceptovanie mnozstva a plurality pedagogickych uvah a cinnosti, jestvuje mnozstvo didaktickych modelov.

### Predmet didaktiky
Didaktika je pedagogicka disciplina, ktorej predmetom skumania je vyucovaci proces ako jednota cinnosti ucitela - vyucovanie a zaiak - ucenie sa.
Didaktika ako jedna z disciplin pedagogiky, vstupuj do procesu pripravy ucitela ako zakladna, klucova disciplina.

Didaktika vedecky zdovodnuje:
urcenie cielov vyucovacieho procesu - stat, ciel skoly (20-30% ucitel)
vyber uciva - stat, ciel skoly(20-30% ucitel)
volby vyucovacich metod,
volbu materialnych prostriedkov vyucovania,
volbu foriem vyucovacieho procesu,
Tieto zvysne plne prisposobuje ucitel svojmu stylu

Didaktika sa zaobera aj:
teoriou tvorby ucebnych planov, ucebnych osnov, vzdelavacich programov a ucebnic
didaktickym procesom v skolach a dalsich vzdelavacich instituciach
modernizaciou vyucby
interakciou vyucujucich a uciacich sa apod.

### Druhy didaktik
Z hladiska oblasti, v ktorej sa vzdelavanie uskutocnuje a tiez aj z hladiska veku vzdelavajuceho sa jedinca rozlisujeme:
Aplikovane didaktiky - respektovanie vekovych a socialnych zvlastnosti.
- didaktiku predskolskej vychovy(predskolska didaktika)
- didaktiku zakladnej skoly
- didaktiku strednej skoly
- didaktiku vysokej skoly
- didaktiku dospelych

Didkatiky vyucovacich predmetov. Poznatky vyplyvajuce z analyzy vednych odborov, ktore su spracovane do predmetovych didaktickych systemov.
Specialne didaktiky. Vzdelavanim v skolach urcenych pre postihnute deti a mladez, pre deti a mladez zo znevyhodneneho prostredia.

### Vseobecna didaktika

Z hladiska zamerania predmetu didaktiky rozoznavame:
- vseobecnu didaktiku. Skuma a vysvetluje vseobecne zakonitosti vzdelavania a didaktickeho procesu bez ohladu na konkretnych vyucovaci predmet
- predmetova didaktika. Zaobera sa konkretizaciou poznatkov zo vseobecnej didaktiky na konkretny vyucovaci predmet.
Nazyvaju sa aj metodiky.
 - odborva didaktika. Zaobera sa edkuaciou v pribuznych skupinach predmetov.
- didaktika odborneho vycviku. Skuma edukacny proces spojeny s praktickou cinnostou.

System didaktiky
Systemova veda - vsetky prvky su poprepajane a nedaju sa skumat izolovane.
- Podmienky (okolnosti, v ktorych proces vyucby prebieha)
- Ciele (stav, ktory treba dosiahnut)
- Didakticke zasady (principy, pravidla vyucby)
- Ucitel a ziaci (cinitele vyucby)
- Ucivo (sustava poznatkov a cinnosti)
- Vyucovacie metody, organizacne formy a materialne prostriedky (dynamizujuci cinitel vo vyucbe)
- Vysledky (nadobudnute vedomosti, zrucnosti a navyky)

## Zakladne problemy didaktiky:
Memorovanie, nizka motivacia ziakov, problematika medzipredmetovych vztahov, vychovne problemy, inovacie v predmetoch
Transmisivnost - ziakom predavame poznatky v hotovej, ucelenej podobe
Hlavnymi vyucovacimi metodami su metody informacno-receptivne a reproduktivne
Ucivo jednotlivych predmetov je predimenzovane
Skola je pasivna t.j. prevazuje pamatove ucenie a mechanicke reprodukovanie osvojenych vedomosti
V skolach sa malo rozvija kriticke a tvorive myslenie ziakov
Hodnotenie ziakov je poznacene subjektivitou
Kriteria hodnoteni ziakov nezodpovedaju poziadavkam realnej praxe
V skolach sa malo pracuje s nadanymi a talentovanymi ziakmi
Nerespektuju sa medzipredmetove vztahy
V skoldach je vela informacii ale malo cinnosti
Nedostatok financnych prostriedkov v skolach
Nedostatok kvalifikovanych ucitelov
Nizke financne ohodnotenie ucitelov sposobuje odliv najlepsich ucitelov

### Ucitel v modernej skole
Ucitel nevidi ziadne ine vyucovacie hodiny okrem svojich a ani na jeho hodiny casto nikto nepride.
Nikto objektivne nezistuje, co ucitel svojich ziakov naucil
Ak ziaci nezvladaju ucivo, ucitel hlada chyby v prvom rade v nich (nezaujem, lenivost, slaba vseobecna priprava na zakladnej skole)
Malokedy ucitel hlada chyby v sebe, v nim zvolenych vyucovacich postupoch.

Rozhodujucim cinitelom vo vyucbe na skole je osobnost ucitela.
Ak ma ucitel efektivne splnit svoje ulohy, t.j. vzdelavat, vychovavat a rozvijat osobnosti ziakov musi:
- dokladne ovladat svoj odbor
- mat dobru pedagogicku pripravu
- mat vysoku vseobecnu kulturu

Pre velku cast ucitelov plati, ze:
- Maju velmi dobre vedomosti z prislusneho odboru
- Ovladaju vsak len klasicke vyucovacie metody (vyucuju na zaklade toho, co si pamataju ako ich vyucovali, ked este boli studentami)
- Nepoznaju teoriu vyucovania - didaktiku

Priebeh vyucovacej hodiny je v principe nasledovny:
- ucitel prezentuje ucivo vhotovej podobe (prednasa)(transmisivnost)
- ucivo precvicuje tak, ze vyriesi vzorovy priklad a ziaci riesia podobne ulohy
- skusa tak, ze dava ziakom otazky a ulohy, pricom o validite a reliabilite skusania nikdy nepocul
reliabilita - ked 2x urobime to iste, mame ten isty vysledok
- ak chce skusat objektivnejsie, tak zacne skusat tzv. didaktickymi testami, ktore si ale zamiena s pisomkami, pretoze o teorii tvorby DT tiez nepocul.

Ucitelovi chybaju zakladne poznakty o:
- alternativnych vyucovacich pristupoch
- novej filozofii skoly
- tvorbe vztahov k ziakom
- prekonavani stresu a zataze
- modernej pedagogike
- skolskej ci pedagogickej psychologie

tvorivo huministicka koncepcia - mal by z toho vychadzat kazdy ucitel


# Preverovanie a hodnotenie vykonov ziakov
(skusanie)

Proces preverovania a hodnotenia vykonov ziakov je zaverecnou fazou vyucovacieho procesu.
Ucitel pri skusani sa musi vysporiadat s otazkami:
- co kontrolovat a hodnotit(ktore casti uciva)
- Kedy a ako hodnotit (priebezne a zaverecne hodnotenie)
- Aky postup hodnotenia zvolit, aby hodnotenie bolo spravodlive, spolahlive a casovo efektivne (metody skusania)


## Preverovanie a hodnotenie vykonov ziakov
### Vymedzenie zakladnych pojmov

- Pedagogicka kontrola - proces, ktorym sa zistuju a posudzuju vysledky vyucovacieho procesu, t.j. stupen dosiahnutia jeho cielov.
- Vysledky vyucovacieho procesu - to co sa ziaci vo vyucovacom procese naucili a osvojili si v oblasti kognitivnej, afektivnej a psychomotorickej
- Preverovanie, skusanie - zistovanie vysledkov vyucovacieho procesu.
- Znamkovanie, klasifikacia - zaradovanie vykonov ziakov do vykonnostnych skupin, klasifikacnych stupnov
- Hodnotenie - pripisovanie hodnoty (prejavenie nazoru, postoja) subjektom hodnotenia (ucitelom) objektu hodnotenia (ziaka, jeho vykonu)

### Preverovanie a hodnotenie vykonov ziakov

Hodnotenie je citlivou, narocnou a stale aktualnou cinnostou v pedagogickom procese.
- halo efekt - skreslenie hodnotenia žiaka, keď učiteľ nechtiac posudzuje jeho výkon podľa celkového dojmu, nie podľa reálneho výsledku
- figura v pozadi - učiteľ sa zameria len na určitý výrazný prvok (figuru) a nevníma ostatné aspekty výkonu (pozadie)
- tradicionalizmus - skreslenie hodnotenia, keď učiteľ posudzuje žiaka podľa vonkajších znakov alebo predpojatých predstáv (napr. vzhľad, správanie, prejavy), nie podľa skutočného výkonu

Sucasne zamery vo vychove a vzdelavani orientujuce sa na rozvoj osobnosti ziaka si vyzaduju aj zmeny v diagnostikovani a tym aj v hodnoteni v klasifikacii ziakov.

### Druhy hodnotenia
Hodnotenie priebezne - poskytuje ziakovi informacie v priebehu vlastneho ucenia. Poukazuje na nedostatky, chyby, ktore mozu viest k nespravnym, neefektivnym vysledkom vo vedomostiach.
Hodnotenie zaverecne - hodnotenie vysledkov po ukonceni jednotiek uciva, tematickych celkov, ako aj celkovych vystupov. Uskutocnuje sa az vtedy, ked sa naplnia podmienky (casove, materialne) na osvojenie uciva.
Vstupne hodnotenie - hodnotenie vstupnych (vopred nadobudnutych) vedomosti a zrucnosti ziakov.

### Funkcie hodnotenia
Kontrolna (diagnosticka)
Prognosticka
Motivacna
Vychovna
Informacna
Rozvijajuca
Spatnovazbova
Certifikacna

- Kontrolná (diagnostická) – zisťuje, do akej miery žiak zvládol učivo a odhaľuje jeho chyby či medzery.
- Prognostická – umožňuje predvídať vývin, schopnosti a potenciál žiaka do budúcnosti.
- Motivačná – podnecuje žiaka k učeniu, zlepšuje jeho záujem a snahu o výkon.
- Výchovná – formuje charakter, zodpovednosť a pracovné návyky žiaka.
- Informačná – poskytuje informácie o výsledkoch učenia žiakovi, učiteľovi aj rodičom.
- Rozvíjajúca – pomáha zdokonaľovať poznatky, zručnosti a prístup k učeniu.
- Spätnoväzbová – dáva učiteľovi aj žiakovi obraz o priebehu a efektívnosti výučby, aby sa mohla upraviť.
- Certifikačná – potvrdzuje oficiálnu úroveň vzdelania alebo splnenie požiadaviek (napr. vysvedčenie, maturita).

## Metody a formy pedagogickej kontroly
### Podla zdroja ziskavania informacii

- Ustne skusanie - moze mat orientacny charakter alebo moze byt spojene s klasifikaciou. Realizuje sa rozhovorom alebo samostatnym ustnym prejavom ziaka.
- Pisomne skusanie - patria sem rozne pisomne prace, elaboraty laborayotnych skusok, didakticke testy apod. Je objektivnejsie ako ustne, pretoze vsetci ziaci pristupuju ku skusaniu v rovnakych podmienkach.
- Prakticke skusanie - ma velke vyuzitie v prirodovednych aa technickych predmetoch. Pri tomto skusani ziak musi aplikovat teoreticke vedomosti, ktore spaja so zrucnostami.

### Podla poctu sucasne skusanych ziakov
Individualne sksuanie - skusanie jedneho ziaka
Skupinove skusanie - skusanie troch az piatich ziakov naraz
Hromadne (frontalne) skusanie - skusanie celeho kolektivu ziakov (triedy).

### Inovacie v preverovani a ohodnoteni
Historicke etapy preverovania a hodnotenia vykonov ziakov:
- Predmoderna etapa - ustne skusanie ziakov
- Moderna etapa - pretvara najma v USA dodnes a je pre nu typicka dominancia skusania ziakov didaktickymi testami
- Postmoderna etapa - vyznacuje sa pouzivanim roznych metod skusania

Portfolio - fascikel, do ktoreho si ucitel dlhodobo uklada ziakove prace (priebezne i vystupne didakticke testy, protokoly z merani, vykresy, projekty, referaty, zaznamy ucitela z pozorovania ziaka, vysledky rozhovorov s nim, sebahodnotiace harky ziaka apod.) Ucitel ma takto moznost sledovat smer, podstatu a mieru zmien v uceni sa ziaka. Umoznuje uplatnit sa ziakom s roznymi ucebnymi stylmi.
Skusanie, pri ktorom ziaci mozu pouzivat akukolvek literaturu a pomocky - je zamerane najma na vyssie poznavacie procesy, akymi su analyticke, kriticke a tvorive myslenie, na schopnost riesit problemy, schopnost ziskavat a vyuzivat informacie apod.
Autenticke hodnotenie ziakov - nehodnoti sa skolska uloha napr. riesenie uloh didaktickeho testu ale vykon ziaka, ktory ma zmysel aj mimo vyucby, mimo skoly. Nepostacuje, aby ziaci iba reprodukovali ucivo, ale naopak musia vyhladavat informacie, interpretovatch ich, analyzovat, produkovat, tvorit, skumat, riesit problemy suvisiace s ucivom.