dalsie

hod2.txt

@@ -0,0 +1,259 @@
+# Didaktika
+
+bajtos.jan.62@gmail.com
+
+## Vyucovaci proces
+vychovno-vzdelavaci - edukacny proces
+
+vyucovaci proces je zamerne riadenie ucebnej aktivity ziakov ucitelom. zahrnuje vyucovaciu cinnost ucitela a ucebnu cinnost ziaka.
+Vyucovanie predstavuje specificky druh ludskej cinnosti spocivajuci vo vzajomnej interkacii ucitela a ziakov, ktora smeruje k dosiahnutiu urcitych cielov.
+Ucebna cinnost ziakov smeruje k osvojovaniu specifickych dispozicii ako predkladov pre rozne ludske cinnosti(vedomosti, zrucnosti, navyky a postoje) a k rozvijaniu psychickych procesov, stavov a vlastnosti.
+
+kognitivna zlozka osobnosti jedinca - nove vedomosti
+psychomotoricka zlozka osobnosti - zrucnosti a navyky
+afektivna zlozka - vychovna(postoje, nazory, hodnoty)
+navyk - automatizovana zrucnost
+
+### faktory ovplyvnujuce vyucovaci proces
+endogenne - dedicne a biologicke predpoklady
+exogenne - vychova, prostredie a aktivita
+
+aktivita - vplyva na motivaciu k studiu
+prostredie - ma vyplyv na ucenie sa a motivaciu
+rodinna vychova - najvacsi faktor, deti z dobrych rodin sa najlepsie vzdelavaju
+
+### funkcie vyucovcieho procesu
+informacna (prezentovanie informacii ziakom, ktore su usporiadane do ucebnych systemov)
+formativna(rozvoj osobnosti ziaka, formovanie jeho postojov, zaujmov apod.)
+syntetizujuca(syntetizacia poznatkov ziskanych v skole a mimo nej)
+
+informacna - kognitivna zlozka osobnosti
+formativna - zabezpecuje rozvoj afektivnej zlozky dietata
+syntetizujuca - ucitel by mal zohladnovat vedomosti a zrucnosti, ktore si uz prinasa do skoly
+
+### Teoreticke zaklady vyucovacieho procesu:
+Spolocenske zaklady. Hlavnou ulohou skoly je pripravit mladu generaciu pre zivot a pracu v spolocnosti.
+Gnozeologicke zaklady. Ucime iba to, co bolo dokazane a prebadane. Osvojovanie si vedeckych poznatkov ziakmi. Vyucovaci proces je v podstate procesom poznavacim (gnozeologia - teoria poznavania)
+Psychologicke zaklady. Vplyvaju zo zlozitosti a mnohotvarnosti vyucovacieho procesu. Uplatnuju sa pri respektoani vekovych osobnosti ziakov a ich individualnych zvlastnosti.
+Logicke zaklady. Uplatnuju sa pri usporiadani uciva v ucebnych osnovach, v stavbe o cleneni vyucovacieho procesu a pod.
+
+### Etapy vyucovacieho procesu
+Motivacna etapa - zakladom uspesnej cinnosti ziaka na vyucovani je skutocnost, s akymi pohnutakmi k nemu pristupuje. U ziakov je potrebne preto vzbudit zaujem o poznavanu skutocnost, t.j. vhodnym sposobom ho motivovat.
+Expozicna etapa - zabezpecuje prvotny kontakt ziaka s ucivom, to znamena, ze v nej nastava sprostredkovanie novych informcii ziakom.
+Fixacna etapa - je zamerana na upevnovanie a prehlbovanie uciva a jej ulohou je zopakovat a upevnit vedomosti a zrucnosti ziakov. Oddaluje proces zabudania a upevni sa proces zapamatania.
+Diagnosticka etapa - umoznuje ucitelov zistit stav a uroven vedomosti, zrucnosti, navykov a postojov ziakov.
+
+### Zakony ucenia
+Zakon motivacie - vyvoalav kladny postoj k uceniu. Motivacia moze byt vonkajsia aj vnutorna.
+Zakon spatnaj informacie - ziak ma byt co najcastejsie informovany o vysledkoch svojej cinnosti a to nielen znamkou. Spravne vyuzivanie spatnej vazby ma aj motivacny vyznam.
+Zakon transferu - umoznit ziakom vyuzivat vo vyucovani vsetko, co uz vedia. Transfer(prenos) ulahcuje ucenie a zaroven ho zefektivnuje, robi ho zaujimavejsim a prispieva ku komplexnejsiemu poznaniu predmetov a javov.
+Zakon opakovania - znamena viest ziakov k systematickemu opakovaniu uciva, co prispieva k trvacnosti vedomosti. Nejedna sa vsak o mechanicke opakovanie, ale o opakovanie v novych, zmenenych situaciach, roznymi metodami a pod.
+
+## Didaktika
+povod v starogrecom slove - didaskein(ucit vyucovat poucovat), didasko(ucim, vyucujem, poucujem)
+
+### Didaktika (teoria vyucovania) je vedna disciplina, ktora vymedzuje javy a procesy podporujuce formovanie vedomosti, postojov, zrucnosti a navykov prostrednictvom vyucovania.
+Vedna disciplina - veda ako kazda ina, ma terminologiu, predmet skumania, metodologiu
+(DOPLNIT Z INTERNETU)
+Ucitel potrebuje didaktiku, aby svoje konanie v triede orientoval podla vseobecne uznavanych zakonitosti.
+
+Didaktika odpoveda na nasledujuce otazky:
+Preco vyucovat	 	(ciele)
+Co vyucovat 		(ucivo)
+Ako vyucovat 		(metody, formy, prostriedky)
+
+Metody, ako si formulovat ciele vyucovania, planov, konkretne vyucovacie jednotky.
+
+### Funkcie didaktiky
+diagnosticka (skuma vzdelavaci proces v praxi)
+prognosticka (odhaluje zakonitosti vzdelavacieho procesu, ktore rozhoduju o jeho uspesnosti)
+instrumentalna (opisuje ako treba vyberat ucivo, volit metody, formy a materialne prostriedky, ako racionalne a efektivne vyucovat)
+normativna (urcuje kriteria kvality a efektivnosti vzdelavacieho procesu)
+
+## Vseobecna didaktika
+
+###  Historicke vychodiska didaktiky
+V dejinach didaktiky rozoznavame 4 po sebe nasledujuce, nie vsak nadvazujuce vychodiska:
+Didaktika ako umenie ucit(komensky, ratke) - hladanie takej vyucovacej praxe, v ktorej by ucitelia menej ucili a ziaci by sa viac naucili.
+Didaktika ako veda o vyucovani (herbart) - objasnovanie vyberu, usporiadania a zoradenia vyucovacich predmetov.
+Didaktika ako veda o vzdelavani(willmann) - ziskavanie vzdelania, jeho realizacia a sprostredkovanie.
+Didaktika ako program (reformni pedagogovia - Keylova, Montessoriova, Deeroly, Ferriere, Petersen, Steiner apod.) - akceptovanie mnozstva a plurality pedagogickych uvah a cinnosti, jestvuje mnozstvo didaktickych modelov.
+
+### Predmet didaktiky
+Didaktika je pedagogicka disciplina, ktorej predmetom skumania je vyucovaci proces ako jednota cinnosti ucitela - vyucovanie a zaiak - ucenie sa.
+Didaktika ako jedna z disciplin pedagogiky, vstupuj do procesu pripravy ucitela ako zakladna, klucova disciplina.
+
+Didaktika vedecky zdovodnuje:
+urcenie cielov vyucovacieho procesu - stat, ciel skoly (20-30% ucitel)
+vyber uciva - stat, ciel skoly(20-30% ucitel)
+volby vyucovacich metod,
+volbu materialnych prostriedkov vyucovania,
+volbu foriem vyucovacieho procesu,
+Tieto zvysne plne prisposobuje ucitel svojmu stylu
+
+Didaktika sa zaobera aj:
+teoriou tvorby ucebnych planov, ucebnych osnov, vzdelavacich programov a ucebnic
+didaktickym procesom v skolach a dalsich vzdelavacich instituciach
+modernizaciou vyucby
+interakciou vyucujucich a uciacich sa apod.
+
+### Druhy didaktik
+Z hladiska oblasti, v ktorej sa vzdelavanie uskutocnuje a tiez aj z hladiska veku vzdelavajuceho sa jedinca rozlisujeme:
+Aplikovane didaktiky - respektovanie vekovych a socialnych zvlastnosti.
+- didaktiku predskolskej vychovy(predskolska didaktika)
+- didaktiku zakladnej skoly
+- didaktiku strednej skoly
+- didaktiku vysokej skoly
+- didaktiku dospelych
+
+Didkatiky vyucovacich predmetov. Poznatky vyplyvajuce z analyzy vednych odborov, ktore su spracovane do predmetovych didaktickych systemov.
+Specialne didaktiky. Vzdelavanim v skolach urcenych pre postihnute deti a mladez, pre deti a mladez zo znevyhodneneho prostredia.
+
+### Vseobecna didaktika
+
+Z hladiska zamerania predmetu didaktiky rozoznavame:
+- vseobecnu didaktiku. Skuma a vysvetluje vseobecne zakonitosti vzdelavania a didaktickeho procesu bez ohladu na konkretnych vyucovaci predmet
+- predmetova didaktika. Zaobera sa konkretizaciou poznatkov zo vseobecnej didaktiky na konkretny vyucovaci predmet.
+Nazyvaju sa aj metodiky.
+ - odborva didaktika. Zaobera sa edkuaciou v pribuznych skupinach predmetov.
+- didaktika odborneho vycviku. Skuma edukacny proces spojeny s praktickou cinnostou.
+
+System didaktiky
+Systemova veda - vsetky prvky su poprepajane a nedaju sa skumat izolovane.
+- Podmienky (okolnosti, v ktorych proces vyucby prebieha)
+- Ciele (stav, ktory treba dosiahnut)
+- Didakticke zasady (principy, pravidla vyucby)
+- Ucitel a ziaci (cinitele vyucby)
+- Ucivo (sustava poznatkov a cinnosti)
+- Vyucovacie metody, organizacne formy a materialne prostriedky (dynamizujuci cinitel vo vyucbe)
+- Vysledky (nadobudnute vedomosti, zrucnosti a navyky)
+
+## Zakladne problemy didaktiky:
+Memorovanie, nizka motivacia ziakov, problematika medzipredmetovych vztahov, vychovne problemy, inovacie v predmetoch
+Transmisivnost - ziakom predavame poznatky v hotovej, ucelenej podobe
+Hlavnymi vyucovacimi metodami su metody informacno-receptivne a reproduktivne
+Ucivo jednotlivych predmetov je predimenzovane
+Skola je pasivna t.j. prevazuje pamatove ucenie a mechanicke reprodukovanie osvojenych vedomosti
+V skolach sa malo rozvija kriticke a tvorive myslenie ziakov
+Hodnotenie ziakov je poznacene subjektivitou
+Kriteria hodnoteni ziakov nezodpovedaju poziadavkam realnej praxe
+V skolach sa malo pracuje s nadanymi a talentovanymi ziakmi
+Nerespektuju sa medzipredmetove vztahy
+V skoldach je vela informacii ale malo cinnosti
+Nedostatok financnych prostriedkov v skolach
+Nedostatok kvalifikovanych ucitelov
+Nizke financne ohodnotenie ucitelov sposobuje odliv najlepsich ucitelov
+
+### Ucitel v modernej skole
+Ucitel nevidi ziadne ine vyucovacie hodiny okrem svojich a ani na jeho hodiny casto nikto nepride.
+Nikto objektivne nezistuje, co ucitel svojich ziakov naucil
+Ak ziaci nezvladaju ucivo, ucitel hlada chyby v prvom rade v nich (nezaujem, lenivost, slaba vseobecna priprava na zakladnej skole)
+Malokedy ucitel hlada chyby v sebe, v nim zvolenych vyucovacich postupoch.
+
+Rozhodujucim cinitelom vo vyucbe na skole je osobnost ucitela.
+Ak ma ucitel efektivne splnit svoje ulohy, t.j. vzdelavat, vychovavat a rozvijat osobnosti ziakov musi:
+- dokladne ovladat svoj odbor
+- mat dobru pedagogicku pripravu
+- mat vysoku vseobecnu kulturu
+
+Pre velku cast ucitelov plati, ze:
+- Maju velmi dobre vedomosti z prislusneho odboru
+- Ovladaju vsak len klasicke vyucovacie metody (vyucuju na zaklade toho, co si pamataju ako ich vyucovali, ked este boli studentami)
+- Nepoznaju teoriu vyucovania - didaktiku
+
+Priebeh vyucovacej hodiny je v principe nasledovny:
+- ucitel prezentuje ucivo vhotovej podobe (prednasa)(transmisivnost)
+- ucivo precvicuje tak, ze vyriesi vzorovy priklad a ziaci riesia podobne ulohy
+- skusa tak, ze dava ziakom otazky a ulohy, pricom o validite a reliabilite skusania nikdy nepocul
+reliabilita - ked 2x urobime to iste, mame ten isty vysledok
+- ak chce skusat objektivnejsie, tak zacne skusat tzv. didaktickymi testami, ktore si ale zamiena s pisomkami, pretoze o teorii tvorby DT tiez nepocul.
+
+Ucitelovi chybaju zakladne poznakty o:
+- alternativnych vyucovacich pristupoch
+- novej filozofii skoly
+- tvorbe vztahov k ziakom
+- prekonavani stresu a zataze
+- modernej pedagogike
+- skolskej ci pedagogickej psychologie
+
+tvorivo huministicka koncepcia - mal by z toho vychadzat kazdy ucitel
+
+
+# Preverovanie a hodnotenie vykonov ziakov
+(skusanie)
+
+Proces preverovania a hodnotenia vykonov ziakov je zaverecnou fazou vyucovacieho procesu.
+Ucitel pri skusani sa musi vysporiadat s otazkami:
+- co kontrolovat a hodnotit(ktore casti uciva)
+- Kedy a ako hodnotit (priebezne a zaverecne hodnotenie)
+- Aky postup hodnotenia zvolit, aby hodnotenie bolo spravodlive, spolahlive a casovo efektivne (metody skusania)
+
+
+## Preverovanie a hodnotenie vykonov ziakov
+### Vymedzenie zakladnych pojmov
+
+- Pedagogicka kontrola - proces, ktorym sa zistuju a posudzuju vysledky vyucovacieho procesu, t.j. stupen dosiahnutia jeho cielov.
+- Vysledky vyucovacieho procesu - to co sa ziaci vo vyucovacom procese naucili a osvojili si v oblasti kognitivnej, afektivnej a psychomotorickej
+- Preverovanie, skusanie - zistovanie vysledkov vyucovacieho procesu.
+- Znamkovanie, klasifikacia - zaradovanie vykonov ziakov do vykonnostnych skupin, klasifikacnych stupnov
+- Hodnotenie - pripisovanie hodnoty (prejavenie nazoru, postoja) subjektom hodnotenia (ucitelom) objektu hodnotenia (ziaka, jeho vykonu)
+
+### Preverovanie a hodnotenie vykonov ziakov
+
+Hodnotenie je citlivou, narocnou a stale aktualnou cinnostou v pedagogickom procese.
+- halo efekt - skreslenie hodnotenia žiaka, keď učiteľ nechtiac posudzuje jeho výkon podľa celkového dojmu, nie podľa reálneho výsledku
+- figura v pozadi - učiteľ sa zameria len na určitý výrazný prvok (figuru) a nevníma ostatné aspekty výkonu (pozadie)
+- tradicionalizmus - skreslenie hodnotenia, keď učiteľ posudzuje žiaka podľa vonkajších znakov alebo predpojatých predstáv (napr. vzhľad, správanie, prejavy), nie podľa skutočného výkonu
+
+Sucasne zamery vo vychove a vzdelavani orientujuce sa na rozvoj osobnosti ziaka si vyzaduju aj zmeny v diagnostikovani a tym aj v hodnoteni v klasifikacii ziakov.
+
+### Druhy hodnotenia
+Hodnotenie priebezne - poskytuje ziakovi informacie v priebehu vlastneho ucenia. Poukazuje na nedostatky, chyby, ktore mozu viest k nespravnym, neefektivnym vysledkom vo vedomostiach.
+Hodnotenie zaverecne - hodnotenie vysledkov po ukonceni jednotiek uciva, tematickych celkov, ako aj celkovych vystupov. Uskutocnuje sa az vtedy, ked sa naplnia podmienky (casove, materialne) na osvojenie uciva.
+Vstupne hodnotenie - hodnotenie vstupnych (vopred nadobudnutych) vedomosti a zrucnosti ziakov.
+
+### Funkcie hodnotenia
+Kontrolna (diagnosticka)
+Prognosticka
+Motivacna
+Vychovna
+Informacna
+Rozvijajuca
+Spatnovazbova
+Certifikacna
+
+- Kontrolná (diagnostická) – zisťuje, do akej miery žiak zvládol učivo a odhaľuje jeho chyby či medzery.
+- Prognostická – umožňuje predvídať vývin, schopnosti a potenciál žiaka do budúcnosti.
+- Motivačná – podnecuje žiaka k učeniu, zlepšuje jeho záujem a snahu o výkon.
+- Výchovná – formuje charakter, zodpovednosť a pracovné návyky žiaka.
+- Informačná – poskytuje informácie o výsledkoch učenia žiakovi, učiteľovi aj rodičom.
+- Rozvíjajúca – pomáha zdokonaľovať poznatky, zručnosti a prístup k učeniu.
+- Spätnoväzbová – dáva učiteľovi aj žiakovi obraz o priebehu a efektívnosti výučby, aby sa mohla upraviť.
+- Certifikačná – potvrdzuje oficiálnu úroveň vzdelania alebo splnenie požiadaviek (napr. vysvedčenie, maturita).
+
+## Metody a formy pedagogickej kontroly
+### Podla zdroja ziskavania informacii
+
+- Ustne skusanie - moze mat orientacny charakter alebo moze byt spojene s klasifikaciou. Realizuje sa rozhovorom alebo samostatnym ustnym prejavom ziaka.
+- Pisomne skusanie - patria sem rozne pisomne prace, elaboraty laborayotnych skusok, didakticke testy apod. Je objektivnejsie ako ustne, pretoze vsetci ziaci pristupuju ku skusaniu v rovnakych podmienkach.
+- Prakticke skusanie - ma velke vyuzitie v prirodovednych aa technickych predmetoch. Pri tomto skusani ziak musi aplikovat teoreticke vedomosti, ktore spaja so zrucnostami.
+
+### Podla poctu sucasne skusanych ziakov
+Individualne sksuanie - skusanie jedneho ziaka
+Skupinove skusanie - skusanie troch az piatich ziakov naraz
+Hromadne (frontalne) skusanie - skusanie celeho kolektivu ziakov (triedy).
+
+### Inovacie v preverovani a ohodnoteni
+Historicke etapy preverovania a hodnotenia vykonov ziakov:
+- Predmoderna etapa - ustne skusanie ziakov
+- Moderna etapa - pretvara najma v USA dodnes a je pre nu typicka dominancia skusania ziakov didaktickymi testami
+- Postmoderna etapa - vyznacuje sa pouzivanim roznych metod skusania
+
+Portfolio - fascikel, do ktoreho si ucitel dlhodobo uklada ziakove prace (priebezne i vystupne didakticke testy, protokoly z merani, vykresy, projekty, referaty, zaznamy ucitela z pozorovania ziaka, vysledky rozhovorov s nim, sebahodnotiace harky ziaka apod.) Ucitel ma takto moznost sledovat smer, podstatu a mieru zmien v uceni sa ziaka. Umoznuje uplatnit sa ziakom s roznymi ucebnymi stylmi.
+Skusanie, pri ktorom ziaci mozu pouzivat akukolvek literaturu a pomocky - je zamerane najma na vyssie poznavacie procesy, akymi su analyticke, kriticke a tvorive myslenie, na schopnost riesit problemy, schopnost ziskavat a vyuzivat informacie apod.
+Autenticke hodnotenie ziakov - nehodnoti sa skolska uloha napr. riesenie uloh didaktickeho testu ale vykon ziaka, ktory ma zmysel aj mimo vyucby, mimo skoly. Nepostacuje, aby ziaci iba reprodukovali ucivo, ale naopak musia vyhladavat informacie, interpretovatch ich, analyzovat, produkovat, tvorit, skumat, riesit problemy suvisiace s ucivom.
+Sebahodnotenie ziakov a ich hodnotenie ostatnymi ziakmi tzv. vrstovnicke hodnotenie - ziaci sa takto ucia hodnotit seba sameho; hodnotit inych ludi, objekty, procesy a javy okoliteho sveta; prijimat a reflektovat honotenia svojej osoby a druhych. 
+Formativne hodnotenie ziakov - zistovanie spätnej vazby, ziskavanie informacii, ako sa ziaci ucia, odhalenie, diagnostikovanie nedostatkov, chyb, tazkosti, a ich pricin v procese ucenia sa za ucelom ich odstranenia a zefektivnenia ucebnej cinnosti. Ucitelovi pomaha vybrat optimalne vyucovacie postupy. Nebyva spojene s klasifikaciou.
+
+Hodnotenie zamerane na osvojenie si prislusnych profesijnych i klucovych kompetencii a na dosahovanie prislusnych standardov - byva casto externe.
+Humanizacia hodnotenia ziakov - spociva najma v orientacii na pokrok a rozvoj ziaka, v zistovani a hodnoteni zmien v jeho postojoch, schopnostiach, zrucnostiach i vedomostiach oproti predchadzajucemu stavu, v porovnavani ziaka so sebou samym v case. Ide teda o individualizaciu hodnotenia ziakov. Porovnavanie vykonu ziaka s normou je az druhorade.

hod4.txt

@@ -0,0 +1,16 @@
+CELA SKUSKA JE ODOVZDANIE:
+do 22.12.2025
+spracovanie 2 priprav na vyucovacie hodiny s temami predmetu, ktory vyucujete. 
+Vlozit na moodle 
+
+# Zaverecna skuska v druhom rocniku:
+## Manazment triedy a osobnost ucitela
+15-22
+38-77
+99
+128-188
+
+## Manazment a organizacia skol. Silvia Barnova - Slavka Krasna
+Dubnica nad Vahom
+9-47
+64-97

info.txt

@@ -0,0 +1 @@
+dps.itis.sk